Čo si myslia Trnavčania o anglických názvoch jedál a nápojov v podnikoch? Rozvírila sa veľká diskusia

Na sociálnej sieti sa objavil príspevok, ktorý rozvíril veľkú diskusiu. Napísal ho Trnavčan Matej, ktorý sa prechádza po meste a pozoruje, ako sa reštaurácie snažia prilákať zákazníkov. Niektoré pomocou tabule a kriedou napísanými jedlami, ďalšie majú pred podnikmi vystavený celý jedálny lístok, ktorý si môžete prelistovať priamo na ulici.

Muž si tiež všimol, že reštaurácie či kaviarne vo veľkom používajú anglické názvy jedál a nápojov. „Tak si hovorím, že aká je ta Trnava svetová, no nie? Aby ste ma nepochopili nesprávne - ja nemám nič proti, lebo si myslím, že jazyk je ako živý organizmus. Slová v ňom vznikajú, prichádzajú z iných jazykov, niektoré zase zanikajú, prestanú sa používať, umierajú,“ uviedol Matej.

Podľa jeho slov mnohé slová, ktoré dnes považujeme za slovenské, pochádzajú z cudzích jazykov. Postupne si na ne ľudia zvykli a začali ich používať. „Keď sa tie slová začali v našom jazyku používať ako nové, boli ľudia, dokonca jazykovedci, ktorí tvrdili, že nie, to je nesprávne, vymyslíme radšej na všetko naše rýdze slovenské slová. A tak sú aj dnes ľudia, ktorým vadia tie anglické názvy v kaviarňach a reštauráciách, plagátoch a podobne.“

Matej si však myslí, že ľudia si aj v tomto prípade zvyknú. „Zaujímavé je to, že napríklad názvy ako souffle, creme brulee, tarte, makronka, spaghetti, espresso, capuccino, cafe lungo či eclair im fakticky vôbec nevadia. Len tá nešťastná angličtina je tŕňom v oku mnohých ľudí, nielen zo staršej generácie, kde by som to ešte chápal, lebo mnohí neovládajú tento jazyk. Ale reštauráciám a kaviarňam ku cti slúži, že často pod anglickým názvom napíšu aj slovenské vysvetlenie,“ pokračoval Matej.

Ako dodáva, on všetky tie názvy berie ako dobrú príležitosť naučiť sa nové slová. „V minulosti tu bola zásadne rozšírená ruština, prečo teda vtedy nebolo v našich podnikoch a aj v bežnej reči toľko ruských názvov a výrazov ako je dnes tých “zlých” anglických?“

Názory Trnavčanov

Matejov príspevok rozvíril veľkú diskusiu, do ktorej sa zapojili desiatky ľudí. „Národ je národom dovtedy pokiaľ žije jeho jazyk. Rozširuje sa len o tie slová, pre ktoré nemá vlastný  výraz,“ myslí si Jana.

„Mne robí angličtina v bežnom styku s ľuďmi problém. Napríklad v takom KFC bufete alebo rýchlom občerstvení si neviete vybrať bez znalosti angličtiny. Podľa mňa angličtina áno, ale až pod slovenským názvom ako služba a pomoc pre cudzinca. Určite nie naopak. Aby to nebolo zle pochopené, som nadnárodne orientovaný človek a rád, že sme členmi EÚ,“ napísal Vladimír.

Podľa Juraja by mladšia a stredná generácia nemala mať problém. Zároveň chápe, že staršia môže mať problém, ale zároveň mnohí ľudia majú telefóny a vedia si veci preložiť v prekladači. 

„Áno, väčšinou to svedčí nie o znalosti cudzieho jazyka, ale skôr o neznalosti svojho. Ani v zamestnaní som to nemala rada. Napríklad: prečo raw materials? Po slovensky sú to suroviny. Controller? Po slovensky kontrolór a podobne,“ uviedla Katarína.

Miriam pridala komentár: „Hlavne v Trnave by tomu mali ľudia rozumieť. Trnafčina je celá o krátení výslovnosti slov a zjednodušovaní. Aj tvrdo hovoríte, lebo ste leniví artikulovať mäkčeň   a tak je to aj s angličtinou. Niečo je easy to say a sounds nice.“

Filoména by ocenila, keby bolo v ponuke viac našich slovenských jedál s rýdzo slovenskými názvami. „Ak ste si všimli v Taliansku, Francúzsku či v Turecku, prevaha turistom ponúkaných jedál je národná. Niekedy dokonca aj s vlajočkou. Málo ponúkame, čo je naše tradičné.“

Jana poukázala: „Čo kaviarne a reštaurácie, to je ešte slabá káva, tam chodia predsa aj turisti. Úplná krása v slovenskom školstve je slovo edupage.“ Jej menovkyňa si ale myslí, že debata o tejto téme nie je až taká dôležitá. „Chcela by som veľmi, aby toto bol jediný problém Slovenska. Žijem vo Švajčiarsku a taký status by hádam ani nikomu nenapadlo napísať.“