Projekt ZáchranáRik je zameraný na zvýšenie bezpečnosti detí, prváci dostali zaujímavé balíčky

Pre deti prvých tried pripravilo Ministerstvo vnútra vzdelávacie balíčky, ktoré obsahujú súhrn videí a brožúrku, v ktorých sa hlavní detskí hrdinovia stretávajú s nástrahami súčasného života. Vrámci náučno-preventívneho projektu ZáchranáRik chcú deti hravou formou poučiť o zásadách bezpečnosti. 

Brožúrky a DVD-nosiče v reflexných batôžkoch odbor prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR distribuoval do prvých tried základných škôl po celom Slovensku. 

„Rezort vnútra sa touto aktivitou primárne zameriava na deti prvého stupňa základných škôl, ktorým v tomto veku hrozia rôzne druhy nebezpečenstiev. Cieľom projektu je, aby sa deti naučili, že prevencia je bežnou súčasťou vyučovania, a že nadobudnuté informácie môžu ľahko využiť v reálnom živote,“ informovala Michaela Paulenová z Tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra SR. 

 Prostredníctvom desiatich príbehov v brožúrke aj na DVD sa malí čitatelia a diváci dozvedia množstvo zaujímavých faktov a odpovede na dôležité otázky. 

Ako má dieťa zareagovať, keď ho na ulici osloví cudzí človek? Čo má urobiť, ak mu niečo ponúkne, prípadne ho niekam volá? Okrem toho sa materiály zameriavajú aj na dôležité telefónne čísla, ktoré by mali deti poznať a vedieť v akých situáciách ich treba využiť.  

Jednotlivé diely sa zaoberajú témami ako Nástrahy internetu, Nebezpeční ľudia, Dôležité číslo – 112!, Neochutnávaj drogy, Hasiči, polícia, záchranka. Ale aj Netýraj zvieratká, Pozor na zlodejov, Vieš podať prvú pomoc?, Opíš zlodeja, Cigarety a oheň.

Materiály upozorňujú deti na aktuálnu problematiku bezpečnosti na internete, stretnutia s cudzími ľuďmi a tiež šikanovanie. Keďže sú brožúrky určené pre deti na prvom stupni, pomôcky majú charakter hry.   

„Šesť či sedemročné deti sú málokedy schopné reagovať v krízových situáciách okamžite správne. Neovládajú dôležité telefónne čísla ani názvy organizácií. V tomto dlhodobomprocese je najdôležitejšia komunikácia medzi deťmi navzájom a medzi deťmi a dospelými.Pri starších deťoch a tínedžeroch je väčšia istota, že si v prípade núdze spomenú na telefónne číslo či miesto, kam majú ísť,“ dodáva Michaela Paulenová.