Trnavčanka Slávka opísala svoju skúsenosť s vybavovaním parkovacej karty. Mesto Trnava na sociálnej sieti radí, že vybaviť si parkovaciu kartu aj predĺžiť jej platnosť je efektívnejšie urobiť online.
„Ako nečakať v klientskom centre a vybaviť si parkovaciu kartu z pohodlia domova rýchlo a jednoducho? Poďte na datamesta.trnava.sk, zaregistrujte sa a požiadajte o vydanie parkovacej karty elektronicky. Celý postup je zhrnutý na našom webe, kde nájdete aj brožúrku k webovej aplikácii DataMesta. Ak potrebujete predĺžiť platnosť parkovacej karty, aj to ide online,“ doplnilo mesto.
„Na mestskom úrade veľa ľudí, predo mnou vyše 40 čísel, čakala som viac než dve hodiny. Jedna babka stále strašne kašľala, jeden milý pán si od nervov odbehoval hodiť panáka do najbližšieho podniku. Keby som nebola autom, pridám sa,“ opísala Slávka v miestnej facebookovej skupine.
Slávka našla aj jedno pozitívum. „Jediným svetlým bodom bola veľmi milá slečna za prepážkou, všetko pokojne vysvetlila, obdivujem ju. Pripravte si pevné nervy, priatelia. A nevypisujte tu, že som mohla parkovanie vybaviť online. No nemohla, boli nás tam desiatky, čo sa im na tú stránku nepodarilo dostať,“ dodala.
Príspevok komentovala Diana: „Akože nepodarilo? Ja som včera registrovala tatina, lebo už je starší človek. A normálne som všetko online aj dokumenty priložila. A kartu máme aktívnu, aj som zaplatila online. Mali ste nejakú technickú poruchu?“ pýtala sa.
Slávka jej odpovedala: „To fakt neviem, asi to bolo preťažené. Ale pointa je v tom, že ľudí, ktorí sa z akéhokoľvek dôvodu neregistrujú online, tak tam čaká pekné martýrium. A bolo tam takých ľudí neúrekom.“ Aj Silvia potvrdila, že musela prísť osobne, lebo jej to online nešlo.
Anna napísala: „Ja som tam prežila to isté, ale pracovali iba pri dvoch okienkach. Polovica ľudí odišla a tak sa zdržiavali tým, že každé číslo volali niekoľkokrát a nikto nešiel. Mne sa to zdalo bez tých čísiel rýchlejšie.“
Kristína dodala: „Áno, je to tam katastrofa. Aj ja som odbehla na nákup, lebo predo mnou bolo 17 ľudí. Keď som sa vrátila, bolo ich tam 22. Tak som si otvorila obed a najedla sa. Najviac ma vytáčalo, s akou trpezlivosťou dokážu donekonečna držať na tabuli číslo človeka, ktorý to tam už dávno vzdal…“