Ákos Szabó, podnikateľ z rodinnej firmy Linditex, ktorá sídli v Dunajskej Strede a bola založená jeho rodičmi v roku 2005, sa venuje vývoju a výrobe pracovných odevov. Spoločnosť sa etablovala ako významný hráč na trhu, no pri snahe získať štátne zákazky naráža na rôzne absurdnosti, priznal pre Denník N.
Szabó sa pokúsil získať vzorku rovnošaty priamo od ministerstva obrany, aby mal presnú predstavu o tom, akú majú ušiť. Umožnili mu však len prísť do skladu, kde mal 30 minút na jej prezretie, čo mu malo stačiť na zistenie požiadaviek. Následne sa vynašiel a napadlo ho pozrieť sa na Bazoši, kde sa občas predávajú vojenské uniformy, a podarilo sa mu nájsť identickú rovnošatu.
O zákazku za takmer päť miliónov eur na ministerstve obrany sa tak firma uchádzala len vďaka tomu, že na inzertnom portáli Bazoš našla rovnakú poľnú rovnošatu pre vojakov, akú ministerstvo plánovalo obstarať. Vďaka tomu mohol začať pripravovať cenovú ponuku pre štát.
Toto však nebola jediná absurdná situácia, s ktorou sa stretol. Keď od ministerstva obrany požiadal digitálnu verziu vzoru kamufláže, aby mohol objednať látku na výrobu uniforiem, dostal nečakanú odpoveď.
Ministerstvo mu odpovedalo, že digitálnu verziu vzoru nemá. Namiesto toho mu ponúkli prístup k starým tlačovým kotúčom, ktoré sa používali ešte za socializmu. Szabó však tento návrh odmietol, pretože jeho výrobca disponoval len modernými strojmi, ktoré s týmito staršími kotúčmi nevedeli pracovať.
Szabó nakoniec získal digitálnu verziu chráneného dizajnu kamufláže od svojho partnera v Ázii. „Bolo zaujímavé, že zahraničná firma dokázala poskytnúť digitálny súbor okamžite, zatiaľ čo samotný vlastník dizajnu mal problém to zabezpečiť,“ komentuje Szabó.