Trnavčanka už 30 rokov hľadá synov, ktorých jej v mladosti odobrali. Nepoznáte ich?

Na sociálnej sieti sa objavil príspevok od Martiny, ktorá chce svojej kamarátke pomôcť nájsť jej dvoch synov. Žena verí, že niekto z obyvateľov Trnavy synov pozná alebo má informácie, ktoré by mohli viesť k stretnutiu s ich matkou.

„Veľká prosba o pomoc v mene pani Márie H., ktorá bývala na Coburkovej. Hľadá synov, ktorí jej boli odobratí, nakoľko nebola dospelá, keď sa narodili. Hľadá ich už dlhé roky. Ide o synov Mária K. (vek 29-30 rokov) a jeho brata Karola K. (vek 30-31 rokov). Boli umiestnení v kojeneckom ústave v Trnave, kde si riaditeľa jedného adoptovala. Prosím, ak niekto niečo vie, nech sa ozve. Určite majú zmenené mena a priezviska, možno preto sa ich doteraz nepodarilo nájsť. Verím silu skvelých Trnavčanov a vopred ďakujem všetkým, ktorí poskytnú informácie,“ napísala žena.

V inej facebookovej skupine sa objavil podobný príspevok, ktorý napísala priamo dcéra Márie H. „Hľadáme mojich dvoch bratov, ktorí boli umiestnení v Trnave v detskom domove na Botanickej. Moja mama bývala v Trnave na Coburkovej, bratia jej boli odobratí kvôli tomu, lebo bola maloletá. Synov hľadá 32 rokov. Bohužiaľ, nepomohlo ani Modré z neba a ani Pošta pre teba. Volala aj na matriku, proste všade, kde sa dalo, ale odpoveď vždy bola, že to už je dlhšia doba a v archíve to už nie je. Bratia sa sa volajú Mário a Karol. Viem len od mojej mamy, že jedného si adoptovala riaditeľka z Trnavy, kde boli umiestnený. Prosím o pomoc,“ uviedla Emília.

Čo si myslia Trnavčania

Pod oboma príspevkami sa im snažili ľudia poradiť v komentároch. „Aj ja mám adoptovanú dcéru. Tiež som jej zmenila meno a na rodnom liste má rodičov písaných mňa a manžela, takže sa vám to bude ťažko hľadať,“ napísala Beáta.

„Ak boli adoptovaní, určite im nové rodiny zmenili meno aj priezvisko, tak ani nemusia vedieť svoje skutočné. Ak išli do lepších pomerov ako mali pri biologickej máme, ani nepočítajte s tým, že sa niekedy ku vám prihlásia,“ myslí si Zuzana.

„Myslím si, že majú určite iné mená a možno ani nechcú byť vyhľadaní. Možno majú iné životy a nechce rodina, ktorá si ich adoptovala, aby boli nájdení Je to môj názor, ak ich tak dlho hľadáte,“ uviedol Ľubomír.

Jana sa snažila poradiť: „Poviem vám z mojej osobnej skúsenosti, aký je postup, keďže mám adoptované dieťa. Vám nikto informácie nedá. Iba bratia, ak vedia, že sú adoptovaní, si môžu požiadať na úrade, že chcú zistiť informácie o biologických rodičoch. Spisy sú zapečatené a iba im ich na základe žiadosti sprístupnia. Je jedno, aká dlhá doba prešla,“ opísala žena.

„Ja mám brata. Kedysi som o ňom nevedela nič, iba že je niekde v Brne. Našla som list z kojeneckého ústavu, ani som nevedela, či existuje a napísala som tam, že ho hľadám. Asi po dvoch mesiacoch sa mi ozval priamo môj brat, že si ho zavolali na nejaký úrad, ukázali mu môj list a bolo na jeho rozhodnutí, či ma bude kontaktovať alebo nie. Evidencia adoptovaných detí sa archivuje, takže by mohli kontaktovať chlapcov, že by sa vám ozvali,“ dodala Daniela.