V týchto oknách kedysi sedávali trnavskí vojaci. Dávali nám sušenú kávu a odznaky, na dievčatá pískali, spomínajú ľudia

Na sociálnej sieti sa objavila ďalšia fotografia, ktorá u Trnavčanov prebudila spomienky. Tentokrát si pozornosť získal príspevok od Rastislava.

„Kto si pamätá, keď v tých okenných mrežiach sedávali naši vojaci?“ napísal v príspevku, v ktorom zdieľal fotografiu mreží na budove, ktorá sa nachádza na ulici Jána Hollého neďaleko námestia.

Na vojakov si v komentároch zaspomínali najmä Trnavčanky, ktoré si s nimi spájajú milé spomienky. „Chodila som vedľa do školy. Stále tam nejakí vojaci sedeli a pískali na baby. Mali tam ošetrovňu a vojaci sa nudili,“ napísala Marta.  „Pamätám a vypiskovali po nás. A raz sme mali s nimi družobný večierok. Bola to sranda a naše mládí,“ komentovala Gabriela.  „Ja si to pamätám. Začiatkom 70. rokov minulého storočia, keď sme ráno išli na gympel, vojaci sedeli v oknách a vykrikovali po nás. Boli v oknách aj keď sme mali na dvore telesnú,“ pridala sa k ženám aj Bibiana.

Okrem nich si na vojakov zaspomínali aj ďalší. „Áno a dávali nám tie kocky vojenskej kávy a odznaky,“ spomína Štefan, ku ktorému sa pridala aj Jana: „Na tie kocky vojenskej kávy si spomínam.“ „V uličke Mikuláša Šnaidra Trnavského bola kuchyňa tam najviac sedával a chodili sme im kupovať cigarety a pivečko,“ píše František. „Vedľa bolo gymnázium Hollého. Chodil som tam. Končil som v pamätnom 68 roku. Vojaci boli nielen v oknách do ulice ale aj na terase kasární otočenej do dvora gymnázia. Tak mali potešenie keď na dvore sme mali telocvik a baby boli v plavkách alebo šortkách či čo to bolo,“ zaspomínal si Jozef.

O svoju spomienku sa v komentároch podelila aj Helena: „Veľmi dobre si pamätám a vždy skoro ráno chodili pochodovať po Jeruzalemskej ulici nováčikovia a mazáci po nich vrieskali. Ale keď chodili pochodovať aj poobede tak aj pekné spievali. My ako deti sme sa tešili a keď mali chvíľu voľno, pýtali sme odznačik.“ „Pamätám. Ako deťom nám vojaci hádzali z okien tabuľky sušenej kávy (aj s cukrom) a také zvláštne keksy, ktorým sa hovorilo “cviboch”,“ píše Ľubomír.