Nákup potravín sa pre mnohých ľudí stáva čoraz väčšou výzvou. Zemiaky boli kedysi symbolom sebestačnosti a na jeseň si ich ľudia odkladali do pivníc, aby vydržali celú zimu. Dnes sa však čoraz častejšie objavujú sťažnosti na ich kvalitu v supermarketoch. Presvedčila sa o tom aj zákazníčka jedného z reťazcov, ktorá si kúpila vrece zemiakov. Pri ich čistení však zistila, že mnohé sú čierne vo vnútri a nepoužiteľné. Svoj nepríjemný zážitok opísala na sociálnej sieti a spustila tým lavínu komentárov.
„Aj vy máte smolu pri kúpe zemiakov? Polovicu vrecka som vyhodila, lebo po prvom odrezaní šupky boli čierne. Kedysi, za tých hrozných komunistov, sme boli zemiaková veľmoc! Teraz? 2 kilogramy hniloba za pomaly 3 eurá!“ napísala rozhorčená zákazníčka.
Pod príspevkom sa okamžite objavili desiatky reakcií, v ktorých sa ľudia delili o podobné skúsenosti. Mnohí sa sťažovali, že kvalita zemiakov v supermarketoch je nevyhovujúca. „Robila som guláš, zemiaky varené niekoľko hodín a stále boli surové. Miešajú ich aj s kŕmnymi zemiakmi. Otras,“ napísala Miriama. „Ja som kúpila v Lidl ešte horšie pre zmenu hnedé vo vnútri,“ pridala sa Agáta. „Na takéto zemiaky som natrafila v každom reťazci“ poznamenala Veronika.
Problém sa pritom netýka len zemiakov. Ľudia v diskusii uvádzali, že majú problém aj s cibuľou, ovocím či inými základnými potravinami. „Ja mám v dnešnej dobe problém kúpiť dobrú cibuľu. Je jedno, kde ju kúpim, každá jedna od stredu hnije,“ napísala Alexandra.
Niektorí diskutujúci tvrdia, že podobné skúsenosti majú aj v zahraničí. „Bohužiaľ, aj v Rakúsku sú takéto zemiaky. Či kúpim lacné, alebo drahšie, je to lotéria,“ napísala Blanka. Zákazníčka Andrea v diskusii poradila, že pokazené potraviny by ľudia mali vrátiť. „Treba vrátiť. Ja som tiež tak niesla a vrátili mi peniaze.“
Iní sa podelili o vlastné riešenia. „My kupujeme celé vrecia od slovenského pestovateľa a máme pokoj celú zimu,“ odporučila Mária. „Keď si zemiaky kúpite na trhu alebo priamo od farmára, vydržia dlhšie a kvalita je neporovnateľná,“ reagoval Peter. „U nás kupujeme len v malom zelovoci, kde majú síce o niečo drahšie, ale aj oveľa chutnejšie zemiaky. Zo supermarketu len v prípade núdze, vždy je to buď alebo,“ uviedla Lucka.
Spomienky na časy, keď Slovensko patrilo medzi významných producentov zemiakov, sú stále živé. Zemiakové brigády boli bežnou súčasťou školských a pracovných kolektívov, pričom úroda končila nielen na stoloch domácností, ale aj v zásobách pre celý štát.
Dnes je situácia iná. Domáci pestovatelia majú problém konkurovať lacnému dovozu, zemiaky často prejdú dlhú cestu, kým sa dostanú na pulty obchodov, a ich kvalita je premenlivá. Niektorí spotrebitelia volia radšej menšie lokálne zelovoce, kde je cena vyššia, no aj kvalita stabilnejšia.
Nezostáva nič iné, len dôsledne vyberať, čítať etikety a hľadať alternatívy. Ako jeden z diskutujúcich poznamenal: „Celý problém je niekde inde a netýka sa to len zemiakov. Všetci snívajú o kvalite a šomrú na to, čo sa predáva. No keď si majú za kvalitu priplatiť, tak si radšej kúpia zabalený hnus, lebo je to lacné. Keď sa hnus nebude kupovať, tak ho do obchodov nebudú ani voziť,“ napísal Peter.